Už dávno boli amazonským indiánom známe liečivé účinky tohto stromu pri klasických ochoreniach. Kôra, listy a korene pôsobia ako sedatívum, antispasmodikum, hypotenzívum a nervové sedatívum. V Peruánskej oblasti sa čajom z listov lieči cukrovka, v Brazílii sa zasa odvar z kôry používa na podporu funkcie pečene.
Z nezrelých plodov a z listov macerovaných v oleji sa vyrábajú účinné domáce lieky proti neuralgii, artritíde a svalových bolestiach. V oblasti Karibiku k tomuto využitiu pristupuje liečba hypertenzie, chrípky, rozdrvené semená sa používajú na vypudenie parazitov z čriev. Prvé výskumy s Graviolou sa začali už v 40 rokoch minulého storočia. Predmetom záujmu sa stali zaujímavé zlúčeniny, ktoré suú obsiahnuté v listoch , kôre a koreňoch s názvom anonové acetogeníny. Tri navzájom nezávislé skupiny v najmenej ôsmich klinických štúdiách potvrdili, že tieto zlúčeniny majú silné protinádorové účinky a vysokú selektívnu toxicitu proti rakovinovým bunkám bez toho aby poškodzovali bunky ktoré sú zdravé.
Navyše, selektívna toxicita pri niektorých anonacetogenínoch bola potvrdená už pri veľmi nízkych dávkach. Až v roku 1998 boli publikované ďalšie štyri vedecké práce, ktoré bližšie špecifikujú tieto výnimočné zlúčeniny a ich lokalizáciu rozšírili aj na ďalšie druhy a rody z čeľade anonovitých. Výskumu anonacetogenínov sa začala venovať najmä Purdue University v štáte Indiana a financoval ich Národný ústav pre výskum rakoviny. Z výskumov vyšlo najmenej 9 amerických a medzinárodných patentov na antikarcinogénne a insekticídne využitie anonacetogenínov. Anonacetogeníny môžu selektívne inhibovať aj rast rakovinových buniek ktoré sú rezistentné voči adriamycínu – chemoterapeutiku, ktoré je síce veľmi účinné ale zároveň vysoko toxické pre zdravé bunky.
